Nevšední člověk,
když obrací se k stromu,
jenž květů nemá.- Uedžima Onicura -
Voňa kadidla
okolo pozostalých -
dieťa krčí nosom.
Ešte pred spaním
zvesujem bielizeň
vyhriatu slnkom.
Raz tam, raz inam -
vo vetre sa hojdajú
kvety muškátov.
Kvety čerešne
padajú na hladinu -
okolo kruhy.
Na námestí -
toľko párov nôh míňa
hladné holuby
Po záverečnej -
v slepej uličke
silueta psa.
V prázdnom kostole -
ja a polonahý chlap
pribitý na kríž.
Lienka na dlani -
práve prechádza mojou
čiarou života
Krájam cibuľu -
tvoja tvár sa zrkadlí
v čepeli noža.